Japončina 5

19. října 2008 v 16:31 | Kaede-zdroj fantasy-dreams.blog.cz |  Japončina
Lekcia 5

Dnes sa opat pozrieme na par dalsich veci a poodhalime par tajov uzasneho jazyka japonskeho:)) naucime sa, ako povedat kam idem, vraciam sa prichadzam atd, a preberieme minuly cas:)


Gramatika
A: kam:)

Takze, najprv si vymenujme slovesa, ktore budeme v tejto lekcii pouzivat:
ikimasu - ist (nieKAM)
kimasu - prist (nieKAM)
kaerimasu - vratit sa (domov)
modorimasu - vratit sa (nieKAM)

a teraz - spominate si na lekciu, kde sme si dali maly uvod do japonskych castic? jednou z nich bola castica ni, ktora znamena v, do al. k. pre tych, ktori sa ucia/vedia po nemecky, moze byt jednoduchsie predstavit si ju ako predlozku 'in', ktora moze znamenat v/k/do, v zavislosti od toho, ci je pouzita so stvrtym padom alebo tretim. japonske ni vsak rozlisite len podla kontextu. samozrejme, japonskych castic podobneho vyznamu je viac, napr 'de' alebo '(h)e', o ktorych si povieme neskor. teraz sa budeme zaoberat casticou 'ni'.
Ako ste si uz urcite vsimli, japonci nemaju predlozky, ale postpozicie, teda zalozky:DDD ale nie, proste vsetky castice idu az za slovom, napr. anata wa, ringo ga, gakkou ni atd.:) tak si dajme par viet, z ktorych skuste uhadnut princip (je velmi jednoduchy^^):

Gakkou ni ikimasu. (gakkou = skola)
Daidokoro ni ikimasu. (daidokoro=kuchyna)
Mise ni ikimasu. (mise = obchod)
Paati ni kimasu. (paati = party^^)

jasne?:) prve pojde slovo oznacujuce KAM (ideme), teda miesto. Za nim bude nasledovat ni, ktore z neho urobi vlastne to KAM, teda gakkou = skola, gakkou ni =v skole/do skoly. a za tym ide sloveso. skusme otazku:

Gakkou ni kimasu ka.
Hai, gakkou ni ikimasu.
Iie, gakkou ni ikimasen.

a teraz si skuste spomenut na este davnejsiu lekciu, myslim, ze to bola uplne prva alebo mozno druha, kde sme si hovorili o dvoch schemach slovosledu v japoncine, teda o SOV a TTOPV. Teraz si vsimnite, kde stoji miesto? je tretie (stvrte) v poradi, teda az po teme alebo case (niekedy to iste slovo, teda cas je niekedy aj temou) a predmete, a po nom nasleduje sloveso. takze, ked do vety zakomponujeme cas alebo temu, ako to bude vyzerat?

Kyou gakkou ni ikimasen. (kyou=dnes)
Ashita watashi no paati ni kimasu ka. (ashita=zajtra, paati=party)
Watashi wa mise ni ikimasu.(mise=obchod)
Johnsan wa daidokoro ni kimasen.(daidokoro=kuchyna)

Nezabudnite, ze napr. gakkou ni ikimasu moze znamenat rovnako idem do skoly ako pojdem do skoly^^
OK, to by bolo z tejto temy zatial nadnes vsetko:)

B: Minuly cas

nuz, celkom slusne sme pokrocili, uz vieme povedat co robim a co nerobim, teda neminuly pozitivny a neminuly negativny cas, napr.
paati ni ikimasu.
paati ni ikimasen.

gakkou ni kimasu.
gakkou ni kimasen. atd.

Ale co urobime, ked chceme povedat nieco v minulom case? je to velmi jednoduche. jedoducho miesto MASU dame MASHITA, napr.:

paati ni ikimashita.
gakkou ni ikimashita.
Ringo o tabemashita.
mizu o nomimashita. (mizu=voda)
Watashi no inu wa niku o tabemashita.
Ano hon o yomimashita.

mashita sa zvykne vyslovovat s nevyraznym I, teda nieco ako [maš'ta], ale zas to neprehanat^^

a ako spravime minuly negativ???
spominate si na slovicko 'desu'? minuly cas od tohto slova je DESHITA. minuly negativny tvar bude vyzerat takto:

gakkou ni IKIMASEN DESHITA.

teda, masen nam vyjadri zapor a deshita minuly cas. opacne to bohuzial nejde:) tak si skusme dat nejake veticky!!:)

anata no neko wa sono niku o tabemashita ka.
dare no inu wa kore o shimashita ka. (shimasu=robit, urobit)
anata wa asoko ni ikimasen deshita.
kinou mise ni ikimashita. (kinou=vcera)

ok, tak to by zatial bolo vsetko z gramatiky:))


Pisanie

Takze hiragana na tento tyzden:
HA - vo vseobecnosti je japonske 'h' hrdelnejsie a take akoby maksie. inak sa ha vyslovuje tak ako ha v harakiri:DD nemusite sa do toho nejak silit, treba si to napocuvat a pride to samo:) UPOZORNUJEM, ze castica pre temu, teda WA, sa sice vyslovuje wa, no pise sa znakom pre HA, teda bude nie napr. watashi wa わたしわ(わ=wa), ale わたしは. toto je jediny pripad, ked sa wa takto cita. podobny pripad je he, vid nizsie.
HI - japonske hi je nieco medzi 'hi' a 'chi', trosku ako v nemecom 'ich', 'mich', 'dich'.
FU - fu je jedina slabika s F v japoncine. povodne boli vsetky slabiky s h vyslovovane ako f, teda fa fi fu fe fo, ale postupne sa z nich stalo ha hi he ho, a svoju povodnu vyslovnost si zachovalo len fu. tvori sa viac perami nez nase f, a fu bude opat nieco medzi fu a fü.
HE - vyslovnost normalna helena, ale zase plati to co som hovorila na zaciatku o H. he je poat jedna vynimka, pretoze castica HE, ktora znamena k/do, sa sice vyslovuje E, no zapisuje sa znakom pre HE:)
HO - vyslovnost normalna ako 'ho' ako v alkohol:)
MA - vyslovuje sa normalne ako 'ma' v mama;)
MI - vyslovuje sa normalne ako mi v miriam.
MU - vyslovnost je nieco medzi mu a mü:)
ME - vyslovnost normalna ako v medicina:)
MO - vyslovnost normalna ako 'mo' ako v more:)



a aj teraz dostanete nejake fajn slovicka na precvicenie:

かなしみ - smutok
たのしみ - radost
はなみ - japonsky sviatok pozorovania kvetov
ふかい - hlboky
もしもし - halo! (ked dvihnete telefon)
みます - vidim
しました - robil som
あなたはこのねこを*みましたか。 Videl si tuto macku?
むすこ - moj syn
むすめ - moja dcera
あいしてた - miloval som ta
あまい - sladky, prijemny
うま - kon
うみ - more
ひま - volno, volny cas
ひめ - princezna
あさひ - vychadzajuca ranne slnko
はは - moja mama
ふね - lod, cln
むね - hrud
め - oko
のみます - pijem
のみもの - liker/ napoj
きます - pridem
おとこのこ - chlapec
まめは - meno postavy z Memoirs of a geisha (michelle Yeoh^^)
さくらはさいた。Sakura kvitla
また - opat, znova
たなかさんはきのうここにきました。 - Vcera sem prisiel pan Tanaka.
おもいます - myslim

*を je specialne pismeno pre casticu '(w)o', teda pre casticu predmetu, ktoru sme brali v minulej lekcii. toto pismeno sa pouziva len a len pre tuto jednu casticu, inak nie. cita sa 'o'.

Tak to je asi vsetko:)))
/*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama